Moje meno je Roderik Ledecký, som heterosexuál, narodený ako muž v máji 1972 v Rožňave, do 11-teho roku života som vyrastal v Košiciach, od roku 1983 mám trvalý pobyt v Poprade (patrili sme medzi prvých obyvateľov sídliska JUH-III), základnú školu „Pionierska“, dnes „Mládeže“, som navštevoval od šiesteho ročníka.

Tri roky som bol študentom Gymnázia P.O. Hviezdoslava v Kežmarku, jeden rok od septembra 1989 do júna 1990 som pokračoval štúdiom na výberovom Gymnáziu v Banskej Štiavnici – v  „prípravke“ na vysokoškolské štúdium v zahraničí. Tu sme aktívne prežívali aj takzvaný „nežný prevrat“ v novembri 1989. Do tohto obdobia som sa okrem iného intenzívne a súťažne venoval rôznym športovým aktivitám ako napríklad atletika, gymnastika, stolný tenis a samozrejme šach a vždy som dôstojne reprezentoval školy na okresných a krajských súťažiach.

Od polovice septembra 1990 (dva týždne pred zjednotením Nemecka) som začal študovať na Humboldtovej Univerzite v Berlíne odbor sociológia – sociálne vedy. Súčasťou štúdia môjho odboru bola aj mestská a regionálna sociológia a okrem iného aj ekonomika, politológia, štatistika a demografia.

Toto obdobie, keď spoločenské, ekonomické a politické zmeny a hospodárska transformácia z reálneho socializmu na trhové hospodárstvo – reálny kapitalizmus v Nemecku prebiehali v porovnaní s vtedajším „východným blokom“ šialeným tempom a kedy som bol od svojich osemnástich rokov vlastne „hodený rovno do vody“ respektíve „odkázaný“ vo „veľkom“ svete len „sám na seba“ ma veľmi silno poznačilo, vyformovalo a scelilo po osobnostnej, ale aj národnopolitickej a podnikateľskej stránke. Vždy som sa hlásil hrdo k Slovensku a svoju vlasť som vždy pri každej možnej príležitosti perfektne reprezentoval a nikdy som svoju domovinu v zahraničí neohováral a nezradil. S Nemeckom dodnes udržiavam veľmi priateľské, korektné osobné a podnikateľské vzťahy. Dovolím si tvrdiť, že dostatočne dobre poznám aj „nemeckú mentalitu“. Štúdium v Berlíne som ukončil napísaním a odovzdaním diplomovej práce na tému: „Vysťahovalectvo zo Slovenska v 19. a 20. storočí…“. (Podotýkam, že moje vysokoškolské štúdium nebolo financované Slovenskou republikou.)

Po ukončení štúdia napriek lukratívnym pracovným ponukám v zahraničí som neváhal ani sekundu a vrátil som sa na Slovensko, do Popradu budovať „Ameriku“ resp. „Raj na zemi“.  Kto podnikal v období 90-tych rokov vie a chápe, že okrem ťažkých začiatkov, neistoty a neustálych zmien, bolo množstvo ľudí nadšených zo závanu „slobody“, z možnosti realizovať sa a z príležitosti vybudovať si niečo „vlastné“.

V júli 1992 som ešte počas univerzitného štúdia spoluzakladal rodinnú obchodnú firmu zaoberajúcou sa spočiatku veľkoobchodnou a od roku 1996 aj maloobchodnou činnosťou v oblasti koženej galantérie, obuvi a módnych kožených doplnkov.

Začínali sme „z nuly“ bez úverov, pôžičiek, dotácií a bez finančnej pomoci na zamestnancov a bez akejkoľvek podpory zo strany štátu a tak je to až dodnes, nikdy sme nečerpali žiadne eurofondy, neobchodovali sme so „štátom“ a nedostali sme ani žiadne „kovidové“ peniaze. Postupne sme z vlastných zarobených prostriedkov od roku 2001 otvorili ďalšie značkové maloobchodné prevádzky pod názvom „RodericO“ v Poprade, Piešťanoch, Prievidzi a v bratislavskom Auparku. Dovolím si neskromne tvrdiť, že naše kvalitné produkty používa alebo používal minimálne každý desiaty obyvateľ Slovenska a vyrástli „s nimi a na nich“ generácie Slovákov.

Od druhej polovice roku 2015 sme rozšírili činnosť a zaoberáme sa aj distribučnou a maloobchodnou činnosťou v oblasti zdravej výživy a biopotravín „BiodericO“. Predávame hlavne a predovšetkým kvalitné výrobky malých slovenských podnikateľov – výrobcov a spracovateľov.

Od roku 2022 som k zdravým potravinám zaradil do ponuky aj knihy „hľadajúce pravdu“ v oblasti geopolitiky, Slovanstva, slovenskej histórie a politiky, ktoré chýbajú v ponuke veľkých kníhkupectiev.

Samostatne zárobkovej činnosti sa venujem dodnes, to znamená takmer 35 rokov. Zúčastnil som sa okrem iného niekoľkých stoviek veľtrhov, výstav, kontraktov, prezentácií a festivalov na Slovensku a v zahraničí buď ako vystavovateľ alebo návštevník, kde sa odo mňa vyžadovalo rýchlo a pohotovo reagovať a tvrdo vyjednávať.

Za tie roky mám podobne „pobehaný“ aj takmer každý kút Slovenska, dovolím si povedať, že dostatočne dobre rozumiem slovenskej mentalite a viem, čo Slováci potrebujú a kde ľudí „tlačí topánka“. Viem zároveň kvalifikovane porovnať stav a úroveň mesta Poprad s inými podobnými mestami na Slovensku a vo svete a veľmi dobre chápem súvislosti a predpoklady jeho rozvoja.

O dianie v meste sa aktívne zaujímam a chcem ponúknuť svoje doterajšie vedomosti, životné a podnikateľské skúsenosti a svoje schopnosti do služieb mesta, v prospech Vás občanov.

Ďalším predpokladom, že budem ako primátor prospešný pre obyvateľov Popradu je aj tá skutočnosť, že som ani jeden deň v živote nebol nezamestnaný, práca ma baví, častokrát pracujem denne 14 až 16 hodín, aktivita pod stresom mi nerobí problém, počas môjho podnikania som denno denne vystavený rôznym situáciám na Slovensku, ale aj v zahraničí, kedy musím využívať svoje komunikačné, vyjednávacie schopnosti a jazykové znalosti tak, aby som úlohy vybavil k obojstrannej spokojnosti a dotiahol ich vždy do úspešného konca.

Výhodou mojej kandidatúry na primátora je aj môj ideálny vek, kedy mám už dostatok nadobudnutých životných skúseností, organizačných zručností, aby som nerobil chyby a zároveň mám ešte dosť fyzických a psychických síl nato, aby som dokázal zrealizovať plány, ktoré ponúkam obyvateľom mesta Poprad.

Nikdy som nebol odkázaný na cudzie peniaze a tak to ostane aj naďalej. Nekandidujem s podporou žiadnej finančnej skupiny a ani „oligarchov“. Na pozíciu primátora sa nejdem „zašiť“, ale idem „makať“ pre Poprad, lebo tak som sa to naučil za celý môj aktívny život a inak to ani neviem.

Začínal som „od nuly“ a len svojou pracovitosťou, šikovnosťou, vytrvalosťou a priebojnosťou som sa dopracoval k dosiahnutým výsledkom. Nikto z mojej rodovej línie nebol zlodej, kriminálnik, korupčník ani nič podobné. Preto ani ja vo funkcii primátora nesklamem seba a svoj rod.

Nekandidujem kvôli peniazom. Zvolenie do funkcie primátora prijmem s pokorou a polovicu svojej mzdy venujem popradským novorodencom, talentovaným deťom, sociálne slabším a telesne znevýhodnením obyvateľom.

Chcem byť dôkazom pre všetkých verejných činiteľov a aj pre mladé generácie, že aj funkcia primátora sa dá robiť čisto a poctivo.